Dve strany jednej mince Rozhovor s ministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom

12. február 2010 · Spotrebitel 2/2009

1) Verejnosť ocenila Vaše aktivity začiatkom tohoto roku pri prekonávaní krízy v dodávkach plynu na Slovensku. Ako vidíte z pohľadu dnešných dní vtedajšiu situáciu?

O tejto téme sa najmä začiatkom roka popísalo veľa. Keď sa spätne poohliadnem, uvedomím si aké „horúce“ chvíle sme v tých dňoch prežívali a na akom lane sme „balansovali“. SR ale ani ďalšie štáty Európy vrátane odborníkov z plynárenského priemyslu a biznisu s takouto situáciou vôbec nerátali. Také niečo sa totiž v histórii plynárenstva ešte nikdy nestalo. No, ako to už v živote chodí, všetko zlé je aj na niečo dobré. Januárová plynová kríza nám odhalila slabé miesta v krízovom pláne na riešenie núdzových stavov. To nás priviedlo k prijatiu takých legislatívnych a technických opatrení, ktoré zabezpečia, že v budúcnosti budeme vedieť takéto neočakávane situácie riešiť podstatne efektívnejšie a zabrániť tak nepredvídateľným škodám. Januárová plynová kríza bola výzvou, ktorá prinútila spolu s nami aj väčšiu časť Európy, razantnejšie sa zaoberať projektmi na diverzifikáciu zdrojov plynu. To isté sa týka trás jeho tranzitu, hľadania partnerov aj finančných zdrojov na realizáciu potrebných projektov v tejto oblasti.

Zhodou okolností sme v rámci najrozličnejších krokov ktoré rezort urobil pred niekoľkými dňami predkladali vláde Správu o zabezpečení dodávok energií a riešenie prípadných núdzových stavov s určením príslušnej zodpovednosti za ich riešenie. Z materiálu vyplynulo, že Slovensko už nie je v plnej závislosti len na jednom dodávateľovi plynu. Ak to poviem inak, na náš trh vstúpili 4 noví hráči. V rekordne krátkom čase sa podarilo nájsť, presadiť a sprevádzkovať technické riešenia, ktoré umožňujú dodávky plynu reverzným tokom na úrovni 15 – 25 mil. m3/denne z Českej republiky. V štádiu realizácie sú technické opatrenia, ktoré umožnia aj reverzný tok z Rakúskej republiky. Zaviedli sme inštitút štandardu bezpečnosti dodávok pre účastníkov trhu s plynom, ktorý spočíva v povinnosti garantovať dodávky počas 30 dní pre zmluvných partnerov aj pre prípad úplného prerušenia dodávok. V rámci opatrení môžem spomenúť tiež nové povinnosti prevádzkovateľov zásobníkov voči ministerstvu. Rozhodli sme o projekte prepojenia prepravných sietí SR a MR. V tomto prípade sa spolu s našim južným susedom uchádzame o finančnú podporu z európskych fondov. A nakoniec – ministerstvo získalo novú kompetenciu, na základe ktorej môže v procese rozhodovania o výstavbe nového zásobníka plynu určiť minimálnu výšku zásob na účely predchádzania stavu núdze.Som presvedčený, že všetky tieto opatrenia podstatne znížili zraniteľnosť slovenského hospodárstva, ako aj riziko prípadného ohrozenia dodávok pre konečného spotrebiteľa v prípade opakovaného pozastavenia dodávok plynu z RF alebo Ukrajinskej republiky.

2) Čitateľov časopisu Spotrebiteľ určite upúta, aké mate osobné záujmy a ako prežívate voľný čas, ktorý je vo Vašom prípade nesporne vzácny?

Pracovné povinnosti a celková vyťaženosť ma nútia byť často mimo domu. Preto sa najviac teším, keď môžem tráviť čas v súkromí svojho rodinného domu a záhrady na vidieku v kruhu rodiny s mojimi najbližšími a priateľmi.

3) Aké miesto a význam prikladáte ochrane spotrebiteľa na Ministerstve hospodárstva SR?
Ochrana spotrebiteľa je neodmysliteľnou súčasťou každého trhového hospodárstva. Nebojím sa vysloviť tvrdenie, že budovanie fungujúceho vnútorného trhu a ochrana spotrebiteľa sú dve strany tej istej mince. Je nevyhnutné, aby sa odstraňovali prekážky voľného pohybu tovarov a služieb na vnútornom trhu. No rovnako dôležité a potrebné je aby sa s rovnakou mierou chránili aj oprávnené záujmy spotrebiteľov, ktorí sú konečnými kupujúcimi a prijímateľmi. Ochrana spotrebiteľa je jednou z najvýznamnejších politík MH SR ako aj vlády Slovenskej republiky, ktoré vedie premiér Robert Fico.

Dôležitosť ochrany spotrebiteľa v trhovom hospodárstve v súčasnosti umocňuje hospodárska kríza. Ochrana spotrebiteľa sa stala jednou z priorít európskej legislatívy, na ktorej tvorbe sa ministerstvo hospodárstva aktívne podieľa. Osobitný dôraz kladieme spolu so Slovenskou obchodnou inšpekciou na všeobecnú bezpečnosť výrobkov, ktoré sa dostávajú k slovenským spotrebiteľom. Vďaka tomuto úsiliu patrí Slovensko v úspešnosti odhaľovania a nahlasovania nebezpečných výrobkov do celoeurópskeho informačného systému RAPEX k úplnej špičke spomedzi všetkých členských štátov EU.

Samozrejme ochranu spotrebiteľov zabezpečujeme aj inými prostriedkami. Máme napríklad mimoriadne prísnu klauzulu o reklamáciách spotrebiteľského tovaru. Tým je slovenský spotrebiteľ oveľa účinnejšie a prísnejšie chránený ako spotrebiteľ vo väčšine krajín únie. Ministerstvo hospodárstva sa aktívne podieľa taktiež na činnosti komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Spomínaný inštitút dosiahol najmä v spolupráci so spotrebiteľskými združeniami významné pokroky v aplikačnej praxi pri ochrane práv spotrebiteľa.

4) Spolupráca MH SR s inými ministerstvami a perspektíva spotrebiteľskej politiky
Ochrana spotrebiteľa je súčasťou takmer všetkých politík Európskej únie. Na Slovensku zasahujú do tohto procesu rôzne rezorty. Na základe zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy kompetencie v tejto oblasti zabezpečuje MH SR. Na úlohách, ktoré sa venujú a riešia problematiku ochrany spotrebiteľa v súlade so schválenou Stratégiou a požiadavkami Európskej komisie spolupracujeme najmä s MP SR, MŠ SR, MZ SR, MŽP SR, MF SR, MDPT SR a ÚNMS SR, ale aj ďalšími orgánmi štátnej správy. Myslím si, že tento proces je dynamický a vlastne nikdy sa nekončí. Zoberme si len príklad prudko sa rozvíjajúceho odvetvia obchodu cez internet, alebo taký internetový burzový nákup či predaj e-bay a pod. Perspektíva spotrebiteľskej politiky spočíva najmä v metódach alternatívneho riešenia sporov, ktoré sú v Slovenskej republike zatiaľ iba v počiatočnej fáze rozvoja.

5) Spotrebiteľské organizácie v SR sú prínosom v ochrane spotrebiteľa?
Spotrebiteľské združenia na Slovensku zohrávajú nezameniteľnú úlohu pri úsilí maximálneho a efektívneho dodržiavania spotrebiteľských práv. Medzi hlavné úlohy spotrebiteľských združení v ochrane spotrebiteľa patrí vzdelávanie a šírenie spotrebiteľského povedomia, poradenstvo pri riešení konkrétnych spotrebiteľských problémov a zastupovanie spotrebiteľov pri konkrétnych spotrebiteľských sporoch. MH SR, jeho pracovníci a ani kontrolné orgány ,vrátane množstva inšpektorov, aj za predpokladu zvyšovania ich stavov predsa nemôžu byť všade. Všade sa však nachádza a vyskytuje spotrebiteľ, ktorý svoje poznatky môže prenášať práve cez združenia. My na rezorte dbáme aj nato, aby sa spotrebiteľské združenia zapájali do tvorby a pripomienkovania spotrebiteľskej legislatívy. MH SR v rámci svojich možností podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj finančne. Konkrétne, v roku 2009 spotrebiteľských združeniam na základe predložených projektov pridelilo dotácie v celkovej výške 152 500 €.

6) Ako hodnotíte ochranu spotrebiteľa v Európskej únii a porovnajte ju prosím so situáciou na Slovensku.

Právne normy komunitárneho práva určujú východiská pre ochranu spotrebiteľa vo všetkých členských krajinách. Smernice o právach spotrebiteľov sú členské štáty povinné v plnom rozsahu implementovať do svojich právnych poriadkov. Tam sa nedá „uhnúť“ alebo niečo „odložiť na neskôr“. To zabezpečuje základnú jednotnú úroveň ochrany práve tak, ako priamo záväzné nariadenia.

Veľkým prínosom pre spotrebiteľov je cezhraničný nákup a možnosť vybrať si miesto nákupu bez obmedzenia a platenia DPH či už prostredníctvom internetu alebo osobne. To prináša veľkú voľnosť v rozhodovaní o nákupe. Základným princípom pri ochrane spotrebiteľa je predovšetkým bezpečnosť výrobkov, ekonomické záujmy spotrebiteľov a ich informovanosť. Konkrétne ide o možnosť vrátenia tovaru v prípade nefunkčného alebo poškodeného tvaru, vysoký stupeň ochrany v prípade potravinárskeho tovaru a ostatného tovaru ako sú hračky, elektronika, kozmetické výrobky atď… Predávajúci má povinnosť informovať spotrebiteľa na etiketách alebo cenovkách o zložení výrobkov napr. o obsahu alergénov, farbív, konzervačných látok či stabilizátorov. Teda o tzv. „éčkach“, tiež o množstve a jednotkovej cene. Nesmie používať nekalé obchodné praktiky alebo podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ani zavádzajúcu a tzv. klamlivú reklamu. Ochrana spotrebiteľa je legislatívne zabezpečená aj pri podomovom a zásielkovom predaji, pri dovolenkách a pod., ale upravuje napr. aj povinnosti cestovných kancelárií, leteckých a prepravných spoločností pre prípady uplatňovania náhrad pri meškaní alebo zrušení letu, nejakého spoja atď… V oblasti „timeshare“ určuje, kedy má spotrebiteľ možnosť uzatvárať zmluvu v rodnom jazyku, alebo povedzme umožňuje zrušiť zmluvu do 10 dní od uzavretia bez udania dôvodu. Vytvorenie siete európskych spotrebiteľských centier vytvára priestor pre efektívne riešenie sporov pri cezhraničných nákupoch spotrebiteľov a pre možné prípady porušenia ich práv.

Už som jasne naznačil, že právna ochrana na Slovensku je porovnateľná s úrovňou ochrany v Európskej únii. Dôraz sa v súčasnosti kladie najmä na zvýšenie vymáhateľnosti práv spotrebiteľa a na zvýšenie jeho informovanosti. Informovaný spotrebiteľ má lepšie predpoklady správne a fundovane sa rozhodovať pri svojom nákupe. V prípade nevhodnej kúpy by mal mať zabezpečený čo najvyšší stupeň ochrany a podmienky pre uplatnenie svojich práv. Pri cezhraničnom nákupe sa toto zabezpečuje aj v spolupráci s orgánmi a inštitúciami v ostatných členských štátoch EU v rámci celého európskeho priestoru.

Za rozhovor ďakuje Pavel Hraško, predseda Správnej rady SI

Dve strany jednej mince Rozhovor s ministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom

Pridať komentár!

Menu

Navigácia v článkoch

Časopisy

Súvisiace články

Časopisy na stiahnutie

Nedávno publikované články