12. február 2010 · Spotrebitel 2/2009
Spotrebiteľ. Sluha, alebo pán ? Niekedy pán a niekedy sluha. Spotrebúvame ,aby sme mohli vyrábať. Užívame, aby sme mohli existovať. Jeme, aby sme mohli žiť. A žijeme ,aby sme mohli jesť ? Tým začnime. Prosím si dvadsať deka šunky –oslovíte predavačku. Nie z tej, z tej vedľa . Môžete pridať. Môžem nechať o dve deka viac? Aj takto by sa to mohlo odohrávať. Celkom jednoduchý mechanizmus. Pri nákupe šunky určite. Aj keď sme to popísali veľmi zjednodušene. a bezproblémovo .Ale sme aj užívateľmi iných statkov. Povedzme kultúrnych. Kúpite si lístok do kina, divadla , alebo časopis. Ohurujúca reklama vás presviedča ,že nebudete „ in“ , ak to predstavenie neuvidíte. A vy sa napokon neviete dočkať konca predstavenia.. Otrávený sa vraciate zo športového podujatia, lebo nespratníci opäť vystrájali. A na zápase vás bolo len dvesto, chýbala atmosféra plného štadióna. Kde je chyba ? Bolo to predstavenie dobré ? Odflákali hráči zápas ? A z článku jasne bolo cítiť, za koho autor kope, lepšie povedané za koho peniaze. Ako zadefinovať nárok diváka , čitateľa. Alebo sme boli odsúdení do role „diváka „ .A divákovou odpoveďou sú aj prázdne sály, štadióny.
Pri chlebe našom každodennom je odpoveď jasná Uspokojiť svoj hlad kvalitným výrobkom. Pri iných „chlebíkoch „ je to zložitejšie, ale predsa len na otázku sluha ,alebo pán, máme právo na odpoveď .
A skúsme ísť ešte ďalej Máme zákony a priznávame aj nevymožiteľnosť práva. Spoločnosť sa riadi zákonmi . Každý z nás sa nimi riadi. Dopadajú na každého z nás, všetci ich využívame. Sme ich špecifickými užívateľmi. A opäť otázka . Sme pánmi , alebo sluhami ?
A takto si môžeme definovať množstvo spotrebiteľských situácií. Neviem vám dať jednoznačnú odpoveď. Zostanem pri tej z úvodu : niekedy sluha a niekedy pán. Jednu radu však na záver si predsa neodpustím : máme právo byť pánmi spotrebiteľmi, nezabúdajte na to.