29. január 2008 · Aktuality
Stavebné sporenie zažívalo najväčší rozmach asi pred 12 rokmi, kedy na Slovensku neexistovali hypotekárne úvery a ostatné úvery boli prakticky vždy veľmi drahé. Výška úrokov z úverov na bývanie dosahovala obvykle 15 – 18 % ročne.
Štát podporoval vtedy sporiteľov 6 000 korunami ročne, čo sporenie zatraktívňovalo. Pri vklade 15 000 Sk to predstavovalo až neuveriteľných 40 % z vložených peňazí. Vklady boli síce nízko úročené, ale sporitelia získali štedrú kompenzáciu v podobe štátnej prémie. Úvery za 6 % boli vtedy reálnym snom a hlavnou motiváciou mnohých sporiteľov.
Pri mnohých úveroch nebolo treba preverovať príjem klienta a zriaďovať záložné právo v prospech banky.
Objem vložených úspor do stavebného sporenia rástol, štát vynakladal čoraz viac na štátnu prémiu. Dobré časy však postupne odišli so znižujúcou sa štátnou podporou (v súčasnosti 2 000 Sk/osobu) a poklesom úročenia vkladov (v súčasnosti maximálne 2 % ročne).
Okrem toho štát začal od roku 2004 zdaňovať aj beztak nízke úroky, ktoré sporitelia dostávajú z vkladov uložených v stavebných sporiteľniach.
Pokles sporiteľov si sporiteľne vykompenzovali – zvýšením poplatkov za vedenie účtu. Pokiaľ sa pred 10 rokmi uspokojili za 100 Sk/rok, dnes si automaticky zoberú 400 Sk až 450 Sk/rok. Za túto sumu pritom klient dostáva veľmi málo. Prakticky nič. Iba raz ročne výpis z účtu – poštou. Nakoľko stavebné sporiteľne nemajú vysoké náklady na správu hotovosti, nedá sa u nich vzhľadom na charakter produktov z účtov vyberať hotovosť, je tento poplatok neadekvátny poskytovaným službám. V cene je iba jedenkrát ročne výpis, došlé platby v prospech účtu a prípadne infolinka príslušnej stavebnej sporiteľne.
Číselne vyjadrené: poplatok 450 Sk/rok (PSS, a. s.) predstavuje 22,50 % z objemu ročne pripísanej štátnej prémie každého sporiteľa. Štátna dotácia sa tak míňa účinku, nakoľko z nej viac ako 1/5 zoberie pre seba stavebná sporiteľňa – PSS tak pri 1 milióne účtov zinkasuje 450 miliónov korún.
Stavebné sporenie sa uzatvára najmä prostredníctvom sprostredkovateľov. Preto je pri ňom už od začiatku vzniku tohto produktu nastavený poplatok 1 % z budúcej hodnoty (cieľovej sumy) sporenia.
Stavebné sporiteľne sa snažia zatraktívniť svoje produkty, aby im neklesal počet stavebných sporiteľov. Od roku 2007 preto viaceré ponúkajú rôzne bonifikácie úrokov: napr. +8, +7, +2 % ročne. Podmienkou vyplatenia úrokového bonusu je však ponechanie peňazí po dobu 6 rokov na účte úročenom s oveľa nižšou sadzbou akú by klient dostal na inom bankovom produkte. Klient dostane bonus až na konci 6 ročného cyklu sporenia, čím nemôže využiť efekt kapitalizácie úrokov (úroky z úrokov). Jeho skutočný výnos je potom v reálnych podmienkach nižší ako sporiteľňou sľubované úrokové výhody.
Jedna zo stavebných sporiteľní ponúka aspoň výhodu spoločného rodinného účtu pri ktorom klient ušetrí každoročne niekoľko sto, prípadne až viac ako tisíc korún na poplatkoch za vedenie účtu. V iných sporiteľniach platí za každú zmluvu o stavebnom sporení zvlášť. Prečo toľko zmlúv? Na jedného sporiteľa totiž štát vypláca prémiu 2 000 Sk. Model presadzovaný vo dvoch stavebných sporiteľniach: 1 sporiteľ = 1 prémiovo zvýhodnená zmluva je pre majiteľa účtu drahý. V jednej zo stavebných sporiteľní totiž na 1 rodinnú zmluvu môžete na 5 členov rodiny získať od štátu spolu až do desaťtisíc nezdanených korún.
Budúcnosť stavebného sporenia je najmä pri obnove bytových domov. Novinkou v stavebnom sporení je možnosť získať štátnu prémiu aj pre spoločenstvá vlastníkov a správcov bytov (500 Sk/byt/rok). Štát by mal ale jednoznačne stavebným sporiteľniam obmedziť neopodstatnené zvyšovanie poplatkov za vedenie účtov, pretože klient nemá na výber a účet môže zrušiť len za cenu rôznych poplatkov a sankcií. Inak štátna prémia stavebného sporenia dosahujúca celkovo niekoľko miliárd Sk vyjde čiastočne nazmar a skončí na úkor štátneho rozpočtu ako zisk stavebných sporiteľní.